O krajine...

Prvá arménska republika, založená roku 1918, sa roku 1922 rozdelila. Časť územia s hlavným mestom Jerevan sa stalo republiku ZSSR, zvyšok zostal Turecku. V roku 1936 dostalo Arménsko štatút samostatnej sovietskej republiky, ale jej územie znovu nezahrňovalo ani Náhorný Karabach ani Nachičevan. Táto pokračujúca separácia etnických Arménov od ich rodnej krajiny vytvárala napätie medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktoré sovietsky režim po mnoho rokov skrýval, až koncom 80. rokov s uvoľnením sovietskej kontroly prudko vybuchlo.

V roku 1990 vyhlásilo Arménsko svoju zvrchovanosť a nástupnícky štát bývalej najmenšej sovietskej republiky následne získal nezávislosť roku 1991. Ruská snaha o zachovanie samosprávy Náhorného Karabachu, ktorý síce leží v rámci Azerbajdžanu, bola neúspešná a v roku 1992 vypukla otvorená vojna. Arménsko pomohlo karabašským Arménom otvorením Lačinského koridoru získať naspäť väčšinu Azerbajdžancami obsadeného územia a dobyť i značnú časť ich územia. Blokáda Arménska vyvolaná týmito udalosťami priviedla krajinu na pokraj hospodárskeho krachu. Vojna si vyžiadala 40 000 mŕtvych. Vojna bola v roku 1994 ukončená prímerím, Náhorný Karabach zostal pod arménskou kontrolou, ale doposiaľ nebola podpísaná mierová dohoda.Na hospodárstve sa odzrkadľuje ťažký prechod zo sovietskeho plánovaného hospodárstva k trhovej ekonomike.Základom ekonomiky je poľnohospodárstvo, v ktorom prevláda rastlinná výroba zameraná na pestovanie obilia, čaju, viniča a tabaku. V horských oblastiach sa chovajú ovce a dobytka. Poľnohospodársku výrobu zabezpečujú kolchozy a sovchozy. Poľnohospodárstvo sa v súčasnosti na HDP podieľa asi 1/3.

Z hľadiska cestovného ruchu sú na území celého Arménska veľmi zaujímavé cirkevné stavby. Táto krajina je prvým kresťanským štátom sveta. Arménske pravoslávne kresťanstvo tu bolo ustanovené už v roku 301 (Rím prijal kresťanstvo až v roku 313). Arménsko, spoločne aj s Gruzínskom, je tiež nazývané „Krajina kláštorov“, ktorých je tu neuveriteľné množstvo. Kňazi v týchto kláštoroch sú veľmi pohostinní, a turistom a cestovateľom často poskytnú pohostenie a nocľah. V centrálnej časti Arménska 30 km východne od Jerevanu je grécky iónsky chrám Garni z 1. storočia. V okolí sa nachádzajú veľké kláštorné komplexy ako Geghard, Edzmiacin, v okolí jazera Sevan sú roztrúsené staré kostoly Arakheloc, Karapet, či Airivankh a kláštorné komplexy Hagharcin a Gošavankh. Najväčšia Arménska cirkevná stavba stála na západ od Jerevanu, ale dnes po veľkom zemetrasení tu nájdete už len zrúcaniny obrovskej rotundy. Tých ktorých nelákajú historické pamiatky Arménsko ponúka množstvo prírodných zaujímavostí v podobe prírodných rezervácií Chosrovskyj zapovednik alebo Dilidžanskij zapovednik, či veľké vysokohorské jazero Sevan, ktoré leží v severovýchodnej časti krajiny a kto navštívi Arménsko a neuvidí toto jazero tak ako by tu ani nebol. V Malom Kaukaze je veľa možností peších túr, prípadne z Jerevanu je možný výstup na najvyššiu horu Arménska Aragats (bývalá sopka).

Poloha: Juhozápadná Ázia, východne od Turecka

Štátne zriadenie: republic

Hlavné mesto: Yerevan

Mena (kód): dram (AMD)

Populácia: 2,968,586

Počet ľudí žijúcich s HIV/AIDS: 2,600 (2003 odh.)

Etnické skupiny: Arménci 97.9%, Yezidi (Kurdi) 1.3%, Rusi 0.5%, iné 0.3% (2001 census)

Náboženstvá: apoštolskí arménci 94.7%, iní kresťania 4%, Yezidi (monoteisti s prvkami prírodného uctievania) 1.3%

Jazyky: arménčina 97.7%, yezidčina 1%, ruština 0.9%, iné 0.4% (2001 sčítanie)

Gramotnosť:
definícia: 15 rokov a viac môžu čítať a písať
celková populácia: 99.4%
muži: 99.7%
ženy: 99.2% (2001 odh.)

Pracovná sila - zamestnanie:
poľnohospodárstvo: 46.2%
priemysel: 15.6%
služby: 38.2%

Miera nezamestnanosti: 7.1% (2007 est.)