Úspešný pokles výskytu infekcie HIV

Uganda je jedna z mála afrických krajín, kde klesol výskyt infekcie HIV a zdá sa, že je to vzácny príklad úspechu vyrovnávania sa s tvrdou krízou AIDS. Na začiatku roku 1990 bola 15 % prevalencia vírusu HIV/AIDS u dospelej populácie. Na konci roku 2005, UNAIDS odhadovala, že 6.7 % dospelých bolo nakazených vírusom HIV. Môžeme povedať, že krajina zrealizovala dobre načasovanú úspešnú verejnú edukačnú kampaň, ktorá zahŕňala dôslednú výchovu na školách a zdravotnícky program.

Problémom Ugandy je nedostatočná sieť nemocníc. Štátny sektor je vo veľkej miere závislý na finančnej pomoci zo zahraničia – hlavne na podpore Svetovej banky, ktorá má za cieľ bojovať predovšetkým s maláriou, tuberkulózou a HIV/AIDS. Finančné prostriedky smerujú do centrálneho Ministerstva zdravotníctva, čo bohužiaľ vedie k nízkej efektivite, neadresnosti pomoci, nepravidelnosti dodávok liekov a korupcii. V minulosti bolo financovanie už niekoľkokrát pozastavené s cieľom nátlaku na ugandskú vládu, aby prostriedky lepšie spravovala. Došlo k čiastočnému zlepšeniu situácie, ale i naďalej zostáva štátny zdravotnícky sektor nespoľahlivým poskytovateľom starostlivosti. Štátni zamestnanci sú málo motivovaní k práci, často sú formálne zamestnaní a viac-menej väčšinu času pracujú na súkromných klinikách. Lieky zo štátnych zdravotných stredísk a nemocníc sa rozkrádajú – končia v súkromných lekárňach, kde za ne pacienti platia. Oficiálne je teraz starostlivosť v štátnych zariadeniach zadarmo, avšak bez úplatku sa ošetrenia pacient často nedočká. Poplatková politika štátneho sektoru sa mení.
Na súkromných klinikách sa poskytuje pomerne kvalitná starostlivosť, ale takúto starostlivosť si môže dovoliť len málokto. Súkromný sektor tvorí špecializované pracoviská, existuje len niekoľko všeobecných nemocníc pre najbohatších.

Slovenskí lekári poskytujú chýbajúcu zdravotnícku starostlivosť v Nemocnici sv. Karola Lwangu, Buikwe.